12 Zásad zdravého rodi?ovstva

20. 04. 2012

1.) Prijatie - prijatie, sa dáva tak ako láska - bez podmienok. Prijatie by sme nemali podmie?ova? vetami typu "ak budeš poslúcha?", "ak vykonáš to, ?o po tebe požadujeme" alebo "ak budeš ma? len pekné emócie". Prijatie znamená, že die?a ?úbime a akceptujeme také aké je. Jeho správanie, emócie a jeho momentálny prejav nemusia by? nami schva?ované. Die?a samotné však má by? akceptované vždy. A to bez špecifických podmienok, ktoré by malo sp??a?. Jeho správanie alebo jeho emócie  nevylu?ujú našu lásku. Toto by malo každé die?a vedie? a v prvom rade cíti?. 

2.) Nadh?ad - nadh?ad v jeho najvyššej forme znamená oprostenie sa od odsudzovania a hodnotenia. Nesúdime emócie ani správanie die?a?a ako dobré a zlé. Vnímame ich ako informácie s výpovednou hodnotou. Taktiež sa neodsudzujeme za svoje vlastné emócie, ktoré v nás správanie die?a?a vyvoláva. Snažíme sa ich prija?, pochopi? a pomenova?. Prijatie a pomenovanie konkrétnej emócie u nás ?i u die?a?a, predchádza výbuchom hnevu alebo chronickému potlá?aniu emócií.

3.)  Pozornos? - sme našou spolo?nos?ou nau?ení podrobova? die?a neustálej rozumovej kontrole "pozor padneš", "zašpiníš sa" at?. Táto neustála kontrola je nato?ko vy?erpávajúca, že si v?aka nej ?asto ani nevieme chvíle s de?mi  plnohodnotne vychutna? . Ak svoju pozornos? obrátime smerom k sebe a svojim strachom, ktoré spôsobujú, že die?a musíme neustále "pozorova?",  umožníme si tým by? vo vä?šej pohode. Die?a?u tak dáme priestor viac sa spolieha? na seba a po?úva? svoj vlastný inštinkt.  

4.) Dôvera - ak prijmeme vlastné strachy a uberieme tým z neprimeranej pozornosti, zákonite nastupuje na scénu dôvera rodi? - die?a. Ako aj dôvera die?a?a vo?i sebe samému. Ak die?a cíti, že mu vnútorne dôverujeme, v rovnakej miere si samé za?ne budova? pocit dôvery vo vlastné schopnosti. Tieto schopnosti dokáže potom bez strachu  náležite rozvíja?. Je to obrovská devíza, ktorú mu takto poskytujeme do budúcnosti.

5.)  Príklad - Deti urobia ve?mi radi všetko, ?o vidia, že bežne robíme my Ak chceme vidie? zmenu v správaní die?a?a skúsme túto zmenu najskôr uskuto?ni? u seba.

6.) Rozvážnos? -  s každou reakciou na aktivitu die?a?a by sme mali po?ka? nieko?ko sekúnd, minút alebo ob?as nereagova? vôbec. Darujeme si príležitos? vidie? naše nau?ené reakcie s vä?ším odstupom a  budeme ich vedie? eventuálne pozmeni?. Možno si uvedomíme, že príliš ?asto napomíname, mentorujeme, skrátka reagujeme všemožnými spôsobmi neprimerane a zbyto?ne. Slová sú ako zaklínadlá, mali by sme ich používa? naozaj rozvážne a múdro. Nebudeme tak plytva? svojou energiou ani energiou našich detí. Sú ove?a príjemnejšie aktivity, na ktoré tú zvyšnú môžeme použi?. Sta?í vypnú? "autopilota" :) 

7.) Rovnováha - v zaužívaných spôsoboch výchovy si môžeme všimnú?, že priestor prejavi? sa mával v najvä?šej miere rodi?. Ak však chceme u detí budova? zdravú sebaúctu, je nevyhnutné aby dostali priestor (primeraný veku) zapája? sa do rodinných záležitostí. Môžeme vytvori? akúsi rodinnú radu, kde budú ma? rovnakú váhu preslovy detí bez následného karhania, ?i zosmieš?ovania. Samozrejme s tým, že v dôležitých záležitostiach má hlavné slovo rodi?. Die?a potrebuje v rodine zaži? pocit vlastnej dôležitosti s možnos?ou rovnocenne vyjadri? svoj názor.

8.) Autentickos? a pravdivos? - deti majú ove?a citlivejšie senzory ako si vieme predstavi?. Ak vidia, že my sami klameme, hráme akúko?vek hru alebo nasadzujeme pomyselnú masku pred ostatnými ?u?mi, preberú (vo vä?šine prípadov) tento vzorec do svojho správania. Mali by sme ma? vždy na pamäti, že deti sa u?ia viac z toho akí sme a len ve?mi málo z toho, ?o ich "u?íme".

9.) Kritika a ocenenie - kritizujme vždy správanie, nie osobu. Ak de?om ?asto opakujeme, že sú také onaké, orechové. makové môže sa sta?, že to prijmú za svoje - natrvalo. Nevedia vo svojom malom svete rozlíši?, že ?lovek, ktorého nadovšetko ?úbia, to nemyslí až tak vážne. To jednoducho radšej prijmú, že sú také "zlé, neposlušné, hnusné, otrasné" a budú ži? pod?a toho svoj život. Mali by sme ve?mi uvážilo používa? svoje slová a pri kritike to platí dvojnásobne. Naopak pri ocenení (úprimnom!) slovami nešetrime. Nechvá?me deti tými suchými výrazmi "aký si šikovný". Ocenenie nie je prehanné chválenie. Ocenenie vyjadruje úprimnú, osobnú pochvalu na konkrétne správanie a konkrétne ?innosti, výtvory, výsledky, ktoré sa die?a?u podarili. Ocenenie má dáva? die?a?u pocit ozajstného zados?u?inenia.

10.) Dohody - vytváraním dohôd vytvárame v rodine príjemné ovzdušie vzájomnej spolupráce. Dohody posil?ujú vedomie die?a?a o vlastnej dôležitosti. Ak na die?a vytvárame nátlak v podobe príkazov, vyhrážok alebo citových vydieraní, die?a prežíva ve?ký vnútorný odpor, ktorý otá?a bu? proti sebe alebo vo?i svojmu okoliu. Dohody dávajú de?om pocíti?, že sú rovnako hodnotné ako ostatní ?lenovia rodiny. Dostanú vzor do života, že svet môže fungova? na báze rešpektu a vzájomnej spolupráce.

11.) Profylaxia - alebo pripraveným š?astie praje. Je ve?mi dôležité zasväcova? deti do denného harmonogramu rodiny. Potrebujú rovnako ako my - ?as na prispôsobenie sa novej situácii. I ke? ide len o malú zmenu v našom každodennom režime. Nikoho dospelého by sme bez varovania neschmatli za ruku a trmácajúc sa do obchodu, mu neustále pripomínali, aký je lenivý a pomalý. Ak deti zasvätíme do nášho rodinného programu, budeme s nimi o ?om  diskutova?, prijmú i náhle nepredvídané situácie ove?a pohodovejšie. 

12.) Zmysel pre humor - nezabúdajme my dospeláci, že život vie by? každodenné dobrodružstvo. Neberme sa príliš vážne. 

Skúsme spolu s de?mi ob?as pozorova? chrobáka v tráve alebo len tak poskakova? po chodníku, ak sa nám bude chcie?. S de?mi vie by? ve?ká zábava a to najmä vtedy, ke? odhodíme masky svojej dospeláckej vážnosti. Užime si každý moment, kedy sa môžeme spolu smia?, možno že aj nad rozliatim mliekom. Naše "spolupôsobenie" s de?mi je priliš krátke na to , aby sme si ho nevychuntali plnými dúškami. A bola by škoda, aby sme na? raz nespomínali so zarosenými o?ami :)

Ve?a  pohodových dní s Vašimi de?mi želá