Svet sa to?í okolo detí a iba Zem sa to?í okolo vlastnej osi?
14. 07. 2013
Rodi?, ktorého de? sa to?í výhradne okolo starostlivosti o die?a, sa bude s najvä?šou pravdepodobnosti nielen nudi?, ale bude rovnako nudný i pre ostatných. Naviac sa pravdepodobne bude o die?a stara? škodlivo. Bábätko o?akáva, že sa bude nachádza? v centre života aktívnej osoby a bude s ?ou v neustálom telesnom kontakte. Bábätko o?akáva, že bude svedkom naplneného života, aký ?aká jeho samotné. Behom "fázy v náru?í" (obdobie od narodenia cca pokým za?ne lozi?) má za úlohu by? pasívne a pozorova?. Má rados? z ob?asnej priamej pozornosti, z pusiniek, šteklenia, vyhadzovania do vzduchu a pod. Ale jeho základnou "nápl?ou práce" je vstrebáva? ?innosti, správanie i okolie osoby, ktorá sa o neho stará, nech už je to dospelý alebo die?a. Tieto informácie ho pripravujú na to, aby raz zaujalo miesto medzi svojimi. Pomáhajú mu pochopi?, ?o sa deje. Pokia? budete skúmavým poh?adom sledova? bábätko, ktoré skúmavo pozoruje Vás, bude to túto ve?mi silnú potrebu mari? a zárove? mu to bude spôsobova? hlbokú frustráciu, zväzova? vedomie. Bábätko o?akáva silnú, aktívnu centrálnu osobu a na jej periférii je jeho miesto. Rodi?, ktorý je emocionálne neistý, poddajný, ktorý h?adá súhlas a uznanie, toto o?akávanie nenap??a. Bábätko bude svoje potreby dáva? najavo stále silnejšie, ale to neznamená, že potrebuje ešte viac pozornosti. Potrebuje správny druh zážitkov. Ve?ká ?as? jeho frustrácie môže by? spôsobená tým, že sa mu nedarí svojimi signálmi (pozor, nie?o je zle) uvies? situáciu na správnu mieru. Antisociálne chovanie ve?a "neposlušných" detí je v podstate len prosbou, aby im niekto kone?ne ukázal, ako sa chova?. U liberálnych rodi?ov sú deti neustále ochudob?ované o ukážky dospelého života, v ktorom by mohli nájs? svoje miesto, ktoré v prirodzenej hierarchii skúsenejších a neskúsených h?adajú. Miesto, kde je ich vhodné chovanie akceptované je a nevhodné chovanie akceptované nie je, zatia? ?o oni samotné sú akceptované vždy. H?adá informácie o tom, ?o sa smie robi? a ?o nie. Napríklad, ke? rozbije tanier, potrebuje zaži?, že sa hneváme alebo sme smutní, pretože je tanier rozbitý. V žiadnom prípade ale nepotrebuje, aby sme ho za to ponižovali - samo je predsa smutné ?i nahnevané, že nebolo opatrnejšie a nechalo tanier spadnú?. Pokia? sa to die?a?u dlhodobo nedarí, stane sa z tejto nenaplnenej potreby cie? sám o sebe, ktorý sa prejavuje ako nutkavá túžba stá? v strede pozornosti po celý život. Z toho vyplýva, ako ve?mi nevhodná je tá forma rodi?ovskej pozornosti, ktorá die?a núti k ?alšiemu a ?alšiemu signalizovaniu. Prirodzená logika zakazuje veri? evolúcii živo?ísneho druhu, ktorého charakteristikou je, že milióny mlá?at privádzajú svojich rodi?ov na pokraj šialenstva. Mimo Ameriku a Európu naš?astie nájdeme milióny rodín žijúcich v mieri. Títo rodi?ia však nemali "privilégium" vzdelania, takže sa nenau?ili ako nedôverova? a nerozumie? vlastným de?om. A ich deti sa s rados?ou podie?ajú na rodinnom živote. Aby sa sme sa navzájom mohli podie?a? na harmonickom rodinnom živote, potrebujeme sa nau?i? nájs? svoj vlastný stred. Tak ve?mi sa potrebujeme znovu to?i? okolo vlastnej osi. Potom sa nau?ia aj naše deti - z príkladu nášho života - neži? život niekoho iného, ale ži? v prvom rade ten vlastný. Vtedy môžeme by? opä? tak nefalošovane š?astní.. Ve?a krásnych dní s Vašimi slnie?kami želá kolektív Die?a je Dar
Die?a potrebuje vedie?, že od neho o?akávame prirodzene sociálne chovanie, dobré úmysly, snahu správne jedna? a túžbu riadi? sa spo?ahlivými reakciami svojich rodinných príslušníkov.
Pokia? rodi?ia nerozlišujú medzi vhodným a nevhodným chovaním, snaží sa ich die?a dotla?i? do ich správnej role a ?asto sa chová o to rušivejšie a deštruktívnejšie. Potom sa stáva, že rodi?ia stratia trpezlivos?, všetka ich potla?ená zloba na die?a exploduje, najskôr mu predhodia, že "už ho majú dos?" a pošlú ho pre?. Die?a si z toho odnesie nasledujúce posolstvo: celé moje chovanie, ktoré doteraz tolerovali, bolo de facto zlé, ich pocity boli nedôveryhodné a moja nenapravite?ná "špatnos?" doviedla ich predstieranie ku koncu. Takto sa táto hra odohráva v mnohých domácnostiach a deti postupne pochopia, ?o sa od nich o?akáva: pokúsi? sa, aby im prešlo ?o najviac nevhodného chovania, než padne sekera, než bude bude odhalená ich pravá tvár - neakceptovate?ný.
V niektorých extrémnych prípadoch sú rodi?ia, ktorí mali prvé die?a v neskoršom veku, tak zbláznení do svojich milá?ikov, že im ani náznakom neukážu rozdiel medzi tým, ?o sa smie a tým, ?o už nie. Ich deti sú frustrované až k zblázneniu. Búria sa
pri každej novej otázke: "Chcel by si toto?", "Máš chu? robi? tamto?", "?o by si rada papa?? na seba? na hranie?", "?o chceš, aby teraz maminka urobila?" at?.
Poznala som jedno nádherné dvaapolro?né diev?atko, s ktorým rodi?ia týmto spôsobom jednali. Tá sa ani neusmiala. Vždy ke? sa jej pokúsili takto podliezavo navrhnú? nie?o, ?o by jej náhodou mohlo urobi? rados?, nespokojne sa zamra?ila a zarputilo opakovala "Nie!". Jej odmietnutie viedlo k ?alšiemu ponižovaniu a zúfalá hra tak pokra?ovala. Diev?atku sa nepodarilo donúti? rodi?ov, aby jej aspo? raz dali príklad, z ktorého by sa mohla u?i?. Stále sa jej dotazovali na vedenie. Mohla dosta? ?oko?vek, ?o by si priala, ale jej skuto?ná potreba zostala nepochopená: ži? uprostred rodiny, kde dospelí žijú svoj dospelý život.
To, s akou energiou sa deti pokúšajú na seba upozorni?, neznamená, že potrebujú pozornos? oni sami. Je to známka toho, že trpia a snaha upozpozorni? osobu, ktorá sa o nich stará, aby situáciu napravila.
Zdroj: Koncept Kontinua, Jean Liedloffová