Kde bolo, tam bolo..

21. 01. 2012

Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno výnimočné kráľovstvo. V tomto kráľovstve žili ľudia, ktorí si dobre vychádzali, aj sa radi mali. Každý mal dostatok všetkého, lebo sa o všetko s druhými rozdelil. Nepoznali žiadne zvady, lebo všetci mali všetko dohromady (podobne ako v inej rozprávke Pekárov cisár ). Vládol tu pokoj, kde - tu bolo počuť hudbu a detský smiech. Toto kráľovstvo sa volalo Láska. Naozaj v ňom nepoznali nič iné. Nepoznali hnev, závisť, krivdu, ani žiadnu zlobu. Všetci v tomto kráľovstve boli dokonale šťastní. A preto, že sa mali radi, dôverovali jeden druhému a tak vždy hovorili  o tom, čo mali práve na srdci. Napadlo raz jednému malému chlapcovi, keď už mu nik iný nevedel poradiť, že sa spýta kráľa, čo je to to odpustenie. Kráľ sa veľmi čudoval, veď to bolo každému nad slnko jasné: „Učil si sa predsa v škole, čo to odpustenie znamená.“

 
Foto: http://www.glogster.com/roxanneandrea/macbeth-motifs-roxanne-n-/g-6lidh7dg9t3ng43rtk2n0a0

„Áno", odpovedal chlapec, „ale neviem aké to je odpúšťať. Tu poznáme len dobro a lásku, nemá mi kto ublížiť ani spôsobiť krivdu, aby som mu mohol odpustiť. Chcem zažiť aké to je skutočne odpúšťať.“

„Aach, táák“ zamyslel sa kráľ, „to sa ale budeš musieť vydať na cestu, na veľmi dlhú a náročnú cestu. Tá vedie až do kráľovstva menom poznanie a nachádza sa na planéte Zem. Existuje tam dobro aj zlo a záleží len na tebe, akú skúsenosť si vyberieš. Máš však možnosť kameň svojej múdrosti obrúsiť na vzácny diamant poznania.“

„Áno, áno, presne to by som veľmi rád! Chcem sa vydať na tú cestu hneď teraz.“ zvolal nadšene malý chlapec. 

"Ale, je tu jedna veľká prekážka." povedal trochu zadumane kráľ. "Zvládnem aj tú!" zvolal chlapec ešte túžobnejšie. "Nebude to ľahké, lebo ak prekročíš hranice nášho kráľovstva, zabudneš na všetko, čo si tu zažil. Možno zabudneš i na to, že si sa chcel naučiť odpúšťať a začneš nenávidieť svojho blízkeho."

"Nie, nie, nie!" volal malý chlapec celý rozhorčený, nikdy nezabudnem na to, kto som. Daroval si mi predsa múdre srdce."

Kráľ videl, že chlapcovej túžbe už nemôže dlhšie brániť, a tak..

                                    ...sa jedného dňa na Zemi ozval detský plač..

Zazvonil zvonec a  rozprávky vonkoncom nebol koniec. Mal by to byť jej začiatok. Prišlo na svet dieťatko, zažiarila nová hviezda na Nebi. Možno zažala svetlo aj tu na Zemi, vo Vašej malej krajine, vo Vašom srdci, vo Vašej rodine..  

„Alebo.. Alebo to bolo celkom inak a vy ste sa rozhodli, že neprídem.. Alebo len ty ocko? A čo ty maminka? Rád by som, aby ste vedeli, že nepotrebujem veľkú izbu, stačí malý kútik, nepotrebujem najnovšie hračky, stačí drevený koník.. Nepotrebujem ani najlepšiu školu. Viete, mojou školou bude Váš život, mojou školou je odlesk diamantu, ktorý PRÁVE VY nosíte v sebe. Áno, mám tiež ten svoj, ale potrebujem ho ešte obrúsiť skúsenosťou, aby získal ten svojský, jedinečný odlesk. 

Maminka, ocko keby ste vedeli z akého kráľovstva prichádzam k Vám, nemohli by ste ma odmietnuť. Nech sú akékoľvek okolnosti, nech ste ma „plánovali“ alebo aj nie, nech sa vo Vašom živote odohrali ťažké veci a ja im možno nerozumiem, ale to na čom záleží viem, chcem aby ste vedeli, že:

JA K VÁM PRICHÁDZAM VŽDY Z KRÁĽOVSTVA MENOM LÁSKA

Foto: http://laurajul.dk/tag/baby/

Aj keď my dospeláci už neveríme na rozprávky, na bájky a poviedky..  Z toho najhlbšieho srdca však veríme, že nech pohnútky rodičov boli milujúce alebo akékoľvek iné, každé dieťatko, každý nový človiečik prichádza v správny čas a prichádza z jedinej pohnútky - a to z Lásky... Pretože každé DIEŤA JE DAR.

Autor článku: Luna Regina Koch

Tento text bol originálne publikovaný prostredníctvom www.dietajedar.sk a je možné ho v neskrátenej a neupravenej podobe šíriť nekomerčným spôsobom s menom autora a aktívnym odkazom na túto webovú stránku.