Montessori - Vzdelávanie bez námahy

20. 04. 2012

 

Pod?a Montessori deti, aby boli š?astné a spokojné, aby fyzicky a duševne rástli, musia skúma?, poznáva?, objavova?, robi? konkrétnu ?innos? s konkrétnym materiálom, ktorou odpovedajú na svoju vnútornú potrebu vyvíja? sa. U?enie sa, zdokona?ovanie zru?ností a schopností je teda prirodzenou potrebou detí od ich najútlejšieho veku. Die?a h?adá podnety pre svoj rozvoj vo svojom bezprostrednom okolí. Spontánne siaha po materiáli, ktorý zodpovedá jeho mentálnym potrebám a venuje sa ?innosti, ktorá stimuluje jeho vnútorný rast. Na rozdiel od prevládajúcich názorov, že malé die?a je pasívnym príjemcom pokynov dospelého, Montessori dokázala, že die?a je bytos?ou ve?mi aktívnou, už v prvých mesiacoch svojho života. Ako prvá poukázala na význam faktu, že malé die?a je schopné hravo a dokonale zvládnu? dva - tri jazyky, bez formálneho u?enia sa, zatia? ?o dospelí venujú štúdiu dlhé roky, a nikdy sa cudzí jazyk dokonale nenau?ia.

Aby zdôraznila rozdiel v procese u?enia sa dospelého a die?a?a, použila Maria Montessori výstižné prirovnanie: maliar, ktorý v tomto prirovnaní predstavuje dospelého, potrebuje ve?kú dávku zru?nosti, ve?a ?asu a úsilia, aby dokon?il obraz, ktorý aj tak nebude identický s predlohou. Fotoaparát, ktorý predstavuje die?a, nasníma obraz okamžite. Myse? die?a?a je ako tmavá komora. Nikto nevie, ?o sa tam deje, ale fotografia je dokonalá kópia skuto?nosti, vytvorená bez úsilia, bez vzdelania, okamžite. Myse? die?a?a pozoruje podobne ako fotoaparát všetko vo svojom okolí. Potom sa ?osi stane v tmavej komore jeho podvedomia a perfektný záznam je navždy fixovaný.

Maria Montessori nazvala myse? die?a?a „absorbujúcou“ pre jej schopnos? vstreba?, nau?i? sa a skladova? ve?ké množstvo poznatkov bez úsilia a námahy. Nikto nenau?í die?a koordinova? pohyby, chodi?, rozpráva?. Všetko musí urobi? samé a vzh?adom na náro?nos? týchto úloh to zvládne v neuverite?ne krátkom ?ase.

Absorbujúca myse?

Deti pod?a Montessori disponujú v ranom veku svojho vývoja (najmä do šiestich rokov) výnimo?nou silou mysle (tzv. absorbujúcou mys?ou), ke? si bez cielene vynakladaného úsilia dokážu osvojova? ve?ké množstvo poznatkov zo svojho okolia. Prechádzajú pritom zvláštnymi obdobiami zvýšenej potreby špecifických podnetov, tzv. senzitívnymi obdobiami. Senzitívne obdobia sú ohrani?ené ?asové úseky, ke? do popredia vystupuje nejaký zvláštny špecifický sklon na získanie ur?itej schopnosti, zru?nosti alebo nejakej ?rty (napr. zmyslu pre poriadok, zdvorilos? a slušnos?, zjem?ovanie zmyslov, písanie, ?ítanie, priestorové vz?ahy, matematiku, hudbu, jazyk…). Deti vtedy zámerne siahajú po materiáli, ktorý im pomôže rozvinú? tú schopnos? alebo zru?nos?, na ktorej nadobudnutie majú práve v tom-ktorom období neopakovate?ne najvä?ší predpoklad. Pod?a Montessori u všetkých detí prebiehajú tieto senzitívne obdobia v rovnakom poradí, avšak v individuálnom ?ase a trvaní.

Senzitívne obdobia

Montessori vypozorovala, že vývoj die?a?a prebieha vo fázach, ktoré nazvala senzitívne obdobia. Po?as nich je die?a schopné absorbova? poznatky z danej oblasti najjednoduchším spôsobom, výkonnos? mozgu je v tom ?ase v tejto oblasti obzvláš? vysoká. Ak die?a vtedy nebude ma? dostatok podnetov na to, aby danú schopnos? rozvinulo, v budúcnosti si ju už tak prirodzene a jednoducho neosvojí. Úlohou dospelého je die?a?u takéto podnety poskytova?. Ich kvalita, množstvo a pravidelnos? ur?ujú, ko?ko sa v mozgu vytvorí spojení (synapsí) a ako sa bude vytvára? štruktúra detského mozgu.

Príklady senzitívnych období sú uvedené v tabu?ke (obdobia sú iba orienta?né, pre konkrétne die?a sa môžu hranice líši? – to už je úlohu rodi?a, aby rozpoznal, kedy má die?a o ?o záujem a tento záujem podporova?, aby mu pomohol aktivova? mozgové dráhy a spoje medzi nimi).

Oblas?	Optimálne senzitívne obdobie (spoje sa vytvárajú najrýchlejšie)	?alšie optimálne obdobie (posil?ovanie spojov)
emo?ná inteligencia	0-2 roky	2-5 rokov
rozvoj motoriky	0-2 roky	2-5 rokov
zrak	0-2 roky	2-5 rokov
sluch	4-8 mesiacov	8 mesiacov – 5 rokov
vnímanie hudby	0-3 roky	3-10 rokov
schopnos? myslie?	0-4 roky	4-10 rokov
osvojenie cudzieho jazyka	5-10 rokov

 

Pripravené prostredie

V poskytovaní podnetov detskému mozgu pomáha dospelému tzv. pripravené prostredie. „Pripravené“ znamená, že dospelý o?akáva rozvoj istých schopností v istom ?ase a vopred si pripraví pomôcky a materiál, s ktorými die?a môže pracova?, ke? príde jeho senzitívne obdobie. Materiál má by? zostavený tak, aby podporoval samostatnos? die?a?a, aby mal možnos? samokontroly (t.j. die?a vie samo odhali? chybu alebo si skontrolova? správnos? výsledku) a aby umožnil die?a?u prechádza? od jednoduchšieho k zložitejšiemu. Tak die?a môže samo dôjs? k poznaniu skuto?ností a pravidiel (aby pochopilo, nie aby sa nau?ilo) – od konkrétneho uchopenia k abstraktnému pochopeniu. A samozrejme, musí by? pripravený tak, aby bol pre die?a zrozumite?ný.

U?ite?, vychovávate?, rodi? zabezpe?uje pripravené prostredie a udržuje v ?om atmosféru pokoja, poriadku, láskavosti, starostlivosti, uvedomenia a radosti. Jeho základnou úlohou je modelové správanie (die?a si aj pod?a neho vytvára vzory správania) a sledovanie senzitívnych období die?a?a. U?ite? pod?a Montessori nekritizuje, neorganizuje, zbyto?ne nezasahuje, neopravuje, len pomáha a motivuje die?a tak, aby v ?om vzbudil proces vlastnej tvorivosti. Hybnou silou vývoja die?a?a má by? pozitívna motivácia výsledkami vlastnej práce a primeraná pochvala.

Základné vlastnosti pripraveného prostredia: preh?adnos?, zrozumite?nos?, jasné usporiadanieprispôsobené potrebám detí, podporuje nezávislos?, samostatnos? a tým aj zodpovednos?. Pripravené prostredie chráni a rešpektuje životný rytmus die?a?a. Má by? bezpe?né a prispôsobi? sa jeho vývinovým potrebám a rozmerom, kde die?a môže objavova?, skúma?, poznáva?, manipulova? s predmetmi, slobodne rás? a by? š?astné. Priestor sa obvykle ?lení na nasledujúce oblasti:

·         oblas? senzorického materiálu (t. j. špeciálneho didaktického materiálu na rozvoj zmyslov, zdokona?ovanie motoriky),

·         oblas? matematiky (materiálu na vnímanie množstva, ktoré umož?uje prechod od konkrétneho k abstraktnému),

·         oblas? jazyka (materiálu na vnímanie znenia a tvaru písmen abecedy, ?alej na triedenie, klasifikáciu a vytváranie postupnosti predmetov, obrázkov a ich názvov),

·         oblas? umenia a hudby (hudobných nástrojov, aktivít spojených s vnímaním rytmu, spevu, tanca a pod. ) a

·         oblas? kozmickej výchovy (materiálu, ktorý sprostredkuje základné poznatky z geografie, geológie, biológie, ekológie, fyziky, chémie a výtvarného umenia).

Dôležitou sú?as?ou pripraveného prostredia je špeciálny didaktický materiál, ktorý sa skonštruuje tak, že umož?uje die?a?u pracova? samostatne a nezávisle od u?ite?a. Tvoria ho nielen najjednoduchšie pomôcky pre tréning zmyslov, ale aj pracovný materiál na po?ítanie, ?ítanie, písanie. Všetky pomôcky na seba nadväzujú a navzájom sa dop??ajú, postupujú od najjednoduchších k najzložitejším. Ich ve?kou prednos?ou je názornos? a uchopite?nos?. Špecifikom didaktického materiálu je zabudovaná sebakorektúra chýb, t. j. kontrola a oprava chýb, ktorá umož?uje die?a?u bez zásahu u?ite?a prís? na to, že nepracuje správne. Samotný materiál ho následne navedie na opravu chyby. Možnos? vlastnej opravy chýb, slobodnej vo?by materiálu a samostatnej práce s ním bez ?asového stresu a prerušovania - to všetko umož?uje die?a?u zažíva? stavy hlbokej koncentrácie a tvorivosti, podporuje jeho analytické myslenie, vyvoláva v ?om pocit vnútorného uspokojenia a naplnenia, samostatnosti, nezávislosti, sebadôvery a sebaúcty.

Každé die?a je jedine?né, má svoj vlastný smer, svoje vlastné senzitívne obdobia, svoje vlastné tempo, ktorým nasáva nové skúsenosti. Aby bolo š?astné a spokojné, aby fyzicky a duševne prospievalo, musí skúma?, poznáva? a objavova?.

- Zníži? sa na úrove? die?a?a (fyzická úrove? – t. j. výška nábytku, pri komunikácii s die?a?om, pri hre a pod.)

- Na?úva? potrebám die?a?a – deti vedia poveda?, vyjadri? sa ?o chcú.

- Die?a do 6 r. je ve?mi ovplyvnite?né, po 6tom roku je vyzretejšie, nie je tak ovplyvnite?né.

- „Nerobte sluhu vlastnému die?a?u!“ Ukážme de?om AKO na to“ Dajme die?a?u priestor tam, kde môže by? osožné pre rodinu = rovnocenný ?len rodiny.

- Deti sa navzájom neporovnávajú! Die?a sa porovnáva len samo so sebou – svoj vlastný vývin v aktuálnom ?ase.

- Die?a v rámci prvého roka vníma inak ako my, má tzv. globálne vnímanie – „fotí si do mozgu“, všíma si aj drobnosti, hne? si všimne rozdiely, detaily – súvisí to aj s pudom sebazáchovy, ak je nie?o inak „nie je to v poriadku“ = vyvoláva to pocit ostražitosti, die?a má rado istotu, veci „na svojom mieste, poriadku“. Deti sú neskuto?ne poriadkumilovné (kvôli istote, pudu sebazáchovy), majú radi vždy všetko na svojom mieste = rozvoj citu pre poriadkumilovnos?. Dôležité je vies? deti k tomu, aby ukladali veci na svoje miesto.

- Die?a má rado veci v systéme – každé die?a je nadané, geniálne, len potrebuje systém a ten o?akáva od nás. (Praktická pozn.: napr. stavebnice neuprata? tak, že len da? do jednej krabice, ale roztriedi? v rámci jednej krabice na kužele, hranoly, kocky...Die?a sa takto prirodzene nau?í aj tvary. Montessoriovej krabi?ka so zvieratami – 1 krabica so 6timi zásuvkami, v ktorých sa nachádzajú karti?ky zvierat. Zásuvky sú rozdelené pod?a druhov na drsnokožce (paryby), ryby, plazy, obojživelníky, vtáky, cicavce – ke? sa die?a s karti?kami pohrá, tak ich vytriedi – „každé zvieratko býva vo svojej zásuvke“).

- Deti nevedia zo za?iatku po?úva? aj pozera?, najprv sta?í die?a?u ukáza?, nekomentova?.

- Deti si nevedia všetko naraz zapamäta?, idú po kúskoch, tak „kúskujeme“ aj my.

- Encyklopédie – spolu h?adáme od 1. chvíle info. v knihách. „Ja ti pre?ítam a ke? už budeš vedie? ?íta?, pre?ítaš si.“

- Montessori motto: „Nasleduj die?a“ – niekedy ja sa rozhodnem to a to, ale kedy príde die?a?u jeho obdobie, vyvstane potreba toho, ?o ono práve potrebuje. Ak die?a vedieme v jeho potrebách, die?a je spokojné, k?udné. Ak ideme proti potrebám die?a?a, die?a je nenormalizované, funguje systémom „?o si neurvem, nemám“.

- Pozorovanie – observácia – Montessori nás nabáda, aby sme pozorovali die?a a až potom robili závery – pozorovanie slúži na odsledovanie toho, o ?o má die?a práve záujem, aké senzitívne obdobie práve u neho prebieha. (Môžeme pozorova? aj iné deti, iných ?udí...)

- Die?a potrebuje hranice – de?om sa musia stanovova? aj hranice, mantinely, dohody, ktoré by sa mali vzájomne dodržiava?, jednotne u všetkých ?lenov, inak si die?a vytvorí  na každého svoje páky.

- „Vždy majme na pamäti celoživotné maximum“ - každé die?a sa rodí do ur?itého bodu a smeruje k svojmu celoživotnému maximu – d. vykro?í do života, má ur?ité záujmy, má svoj „naviga?ný systém“, ktorý ho vedie, má „nahraté programy“ „kedy ?o bude“, v každom období rozba?uje ur?ité veci, d. vie ?o si má v ur?itom období precvi?ova? (napr. lozenie, úchopy prstami, jazyk a mnoho ?alšieho). Hrozba pre d. – nepripravený rodi?. Nestava? d. steny do cesty!, lebo d. obchádza steny, aby dosiahlo svoje životné maximum, ktoré má „naprogramované“...pokia? sa stavajú ste steny (zákazy, príkazy, nemotivujúce prostredie, nepodporujúce prostredie) = následok – die?a rezignuje (apatické die?a, ktoré stratilo záujem o všetko), die?a, ktoré nevhodne ventiluje nahromadenú energiu, stres (napr. hnevom a pod.). Sú rôzne typy detí a každé si ventiluje svoju bezmocnos? po svojom:

I. typ – hádže sa o zem, aby ventilovalo nadbyto?nú energiu, vnútorný konflikt medzi tým, ?o chce ono a ?o od neho chcú (resp. ?o mu nie je umožnené)

II. typ – rezignuje – die?a sa odklá?a od po?úvania svojich potrieb, stáva sa submisívne, stráca svoj názor (pozor na tento typ, v puberte môže ?ahko pod?ahnú? rôznym vplyvom)

III. typ – úplne rezignujúce die?a – die?a, kt. sa už v predškolskom veku vzdá svojich potrieb, už ni? neskúša.

- Ak sa mentálna energia die?a?a nespotrebováva (riadenými aktivitami, u?ením, hrami a pod.), die?a sa ventiluje pohybom, fyzickou aktivitou (vä?šinou nami neriadenou a nechcenou) = nálepka „hyperaktívne die?a“.

- Ak sa v die?ati prejavý „záujem“, môže „dobehnú? samo seba“, napredova?. Treba odblokova?, prebudi? centrá, ktoré sa kvôli stavaniu stien zo strany dospelých zablokovali. Ke? sme „blokovaní“, strácame šancu dosiahnu? „životné maximum“ – to sa prejavuje napr. tak, že ako dospelí sme nespokojní, pochybujeme o sebe, máme nízke sebavedomie, rezignujeme, bojíme sa skúša? nové veci, h?ada? nové riešenia, budujeme si ego na úkor iných ?udí, jednoducho máme rezervy.

- M. zistila, že die?a sa rodí s matematickou mys?ou (ak má d. problémy s mat. v škole = nepodchytené die?a).

- Ak má die?a  záujem o nejaké témy (dinosaury, vesmír a pod.) = sta? sa d. partnerom na túto tému (zisti? si info., nadchnú? sa tiež ako naše die?a, rozpráva? sa s ním o tom, hra? sa) – die?a bude š?astné a bude sa rozvíja? (aj z našeho nadšenia, záujmu, nových informácií, ktoré mu na základe toho poskytneme).

- Vývin re?i, rozvoj slovnej zásoby – pri komunikácii s die?a?om používa? od prvej chvíle správne výrazy. Predškolský vek = rozvoj ?ítania a písania – mozog si rozvíja toto centrum, ktoré sa objavuje práve v predškolskom veku. Cez slovné hry rozvíja? gramatiku, pravopis.

- Die?a si svoju inteligenciu v predškolskom veku rozvíja pomocou ruky (potrebuje precvi?ova? obe ruky, súvisí to s vývinom oboch mozgových hemisfér,  aj s vývinom re?i). Všetko ?o robí die?a rukami = rozvíja si motoriku, inteligenciu, mozog.

- Aktivity doma: Die?a potrebuje všetko vidie?  ako ?o robíme – upratujeme, varíme, perieme (môže stlá?a? gombík na prá?ke, môže by? prítomné a zú?ast?ova? sa pri umývaní riadov...)

- Na oble?enie si dávame pozor, robíme veci – máme na to vhodné oble?enie (do dažda, zimy, zásteru a pod.).

- Ak je die?a vedené vo svojej rovnováhe, nemá tendenciu ublíži? si (ubližova? si).

- Die?a potrebuje suché aj mokré aktivity!

- Prispôsobi? nábytok, poli?ky výške die?a?a, aby nebolo ochudobnené o príležitosti. Die?a chce robi? všetko to, ?o my dospelí, no nemá na to vytvorené podmienky = je ochudob?ované o príležitosti.

- Senzitívne obdobie = obdobie, kedy je die?a zrelé na ur?itú ?innos?, aktivizujú sa vtedy ur?ité centrá detí. Ide o individuálnu záležitos?. U die?a?a sa prejavujú ur?ité prejavy, ktoré si treba všíma? a na základe toho sa potom tej oblasti venova?, rozvíja?, pripravova? pomôcky, hry...tzv. pripravené prostredie.

 Bábätká – vnímajú informácie celým telom (kožou), majú potrebu vníma? celým telom.

Aktivita: Vani?ka s gaštanmi (fazu?ou) - ke? sa d. vie hýba? – d. sa v nej doslova vykúpe – uspokojí si potrebu celotelového vnímania informácie. Alternatíva pre staršie deti: vyvá?anie sa v jesennom lístí, v snehu, v piesku, v tráve, v mlákach. Deti poci?ujú v jednej chvíli potrebu doslova sa „vykúpa?“, „vyvá?a?“...je to jeden z ich spôsobov oboznamovania sa so svetom, naberania informácií o svete, okolí, veciach...(Samozrejme dohoda s die?a?om – môžeš sa vá?a? v snehu, ale musíš by? predtým na to vhodne oble?ený. ?o môžem ja ako rodi? urobi?? – pripravi? die?a?u vhodné oble?enie – proti zime, vode, staré oble?enie do blata, lístia a pod...)

 

Používanie rúk

CNS (centrálna nervová sústava) dozrieva a die?a postupne za?ína prechádza? od vnímania celým telom na vnímanie rukami. Napr. už sa do vani?ky s gaštanmi (fazu?ou) ponorí rukami = potreba d. rozvíja? ramenný k?b smerom k prstom. Rozvoj ramenných k?bov a motoriky prebieha najskôr na vertikálnej rovine, na horizontálnej príde až neskôr (to už je potom aj rozvoj jemnej motoriky).

- d. do ½ roka používa dominantne viac 1 ruku,

- od ½ roka do 5 r. používa d. obe ruky – je obojru?né – tým si rozvíja obe mozgové hemisféry (necha? die?a, nech v tomto období používa obe ruky, nenapráva? ho napr. len na pravú alebo ?avú ruku),

- od 5 r. nastáva opä? dominancia jednej z rúk.

Aktivita: Pre?o deti ?arbú po stenách? Pretože majú vývinovo danú potrebu precvi?ova? si ramenný k?b a ke?že najskôr prebieha rozvoj ramenných k?bov a motoriky na vertikálnej rovine, siahajú po stenách. Ak vypozorujeme, že die?a ma takúto potrebu, môžeme natiahnu? kus ve?kého papiera cez barový pult, prilepi? ve?ký kus papiera na stenu a pod. – die?a potrebuje na kreslenie ve?kú plochu v jeho výške – aby ju malo pohodlne k dispozícii.

Va?šia nádoba s fazu?ou (lavórik, misa) – d. sa môže prehrabáva? (v rôznych materiáloch), v dlaniach sú nervové centrá, kt. sa stlá?aním, masírovaním uk?ud?ujú, popritom môže materiál presýpa? do inej nádoby, alebo v tej iste, po?úva? zvuky (?iže d. v jednej aktivite precvi?uje hmat, zvuk, stimuluje nervové centrá, naberá informácie o rôznych materiáloch...).

Variácia: nádoba plná fazule a do toho skry? „poklady“ (ak sa momentálne špecializujeme na nejakú oblas?, tak napr. schova? tam nejaký geometrický tvar, ?íslo, zviera...die?a si nahmatá, môže háda? o ?o ide...

- “Všetko so všetkým súvisí...“...aktivity môžu prepája? rôzne veci – fyzické od hmatu až po mentálne – u?enie sa o veciach a pod.).

Polarizácia pozornosti = koncentrácia, zaujatos? ?innos?ou, predmetom. Napr. v 7. mes. d. skúma kocku (matematická myse?), stimuluje si pri tom hmat, zrak, je zaujaté predmetom, premýš?a.

Jemná motorika – nastupuje u die?a?a vtedy, ke? „za?ína zbiera? omrvinky z koberca“ (okolo 8 – 10 mes. života). Je to dôvod na oslavu, pretože die?a urobilo ve?ký pokrok vo svojom vývine. Mozog dozrieva, die?a za?ína používa? úchop vecí pomocou dvoch prstov, ktoré neskôr prejdú v používania troch prstov = neskôr potrebné pri držaní lyžice, písaní v škole a pod. Ak sa to podchytí od ranného detstva, die?a nebude ma? problémy s jemnou motorikou, držaním ceruziek, písaním, držaním lyžice a všetkým, kde používame prsty a úchopy prstami.

Die?a strieda napr. pri zbieraní predmetov ?avú a pravú ruku = rozvoj pravej a ?avej mozgovej hemisféry.

Nácvik riešenia chýb - die?a preberá postoj k riešeniu problémov od nás dospelých. Názorným príkladom u?ím die?a, že „Chyba nie je nepriate?, dá sa rieši?, netrestá sa“. Ak budeme pred die?a?om rieši? chyby a veci v k?ude, s ve?kou pravdepodobnos?ou preberie toto správanie od nás aj ono.

Aktivita: Presypem napr. fazu?ky do hrn?eka, zopár rozsypem, v k?ude vrátim do prázdneho hrn?eka a v k?ude presypem k plným. Die?a rozsype, vyleje – „tam je handra, metli?ka“ – d. ukážeme kde ?o je, ako sa s tým robí a ako sa to robí – pozametáme, poutierame, odložíme handri?ku, metli?ku na miesto. Ak sa stane „nehoda“ nabudúce, nevšímame si to, d. vie kde je metli?ka, handri?ka, mop – uprace si to po sebe – ak aj nie dokonale, nehodnoti?, neprerába? po die?ati = d. preberá kompetencie na seba a urobí to najlepšie, ako momentálne (aktuálne) vie. Platí, že radšej menej dokonale, ale je to spolupráca (inak sa d. demotivuje) – táto zásada platí aj u dospelých J.

 

Úchopy, ktoré sa u die?a?a objavujú (súvisí to so zretím CNS):

1. Celodla?ový úchop

Aktivita: Ke? za d. za?ína chyta? vecí, napr. okolo 4. mes., ponúka? mu ty?, aby sa jej mohlo chyta? a púš?a?.

Aktivita s miskami: Dve misky, v jednej napr. gaštany – nabáda? d. aby gaštan zo za?iatku uchopilo a pustilo – úchopy a púš?ania, neskôr aby d. gaštan uchopilo a prenieslo (preložilo) do ?alšej misky...rôzne variácie.

2. Pinzetový úchop (palec, ukazovák)

Aktivita: Rozhodi? kamienky, kolí?ky..., da? nádobu a zbiera? spolu s die?a?om pinzetovým úchopom do nádoby (najprv predvedieme ako na to, ?o od die?a?a chceme, ako to bude prebieha?...chytíme napr. fazu?u pinzetovým úchopom medzi palec a ukazovák a vhodíme do misky).

Aktivita: Štipce na prádlo – ukáza? d. ako ich má zobra? – ktorými prstíkmi stla?i?, priloži?, pusti? – zaštipáva? napr. okolo nejakej látky, misky...a pod.

Aktivita: 2 misky – v jednej gombíky, druhá miska od cottage syra alebo nátierkového masla – vo vrchnáku výrez ako na šporkase – d. uchopuje gombíky a vhadzuje do výrezu – rozvoj: uchopovania, vhadzovania (matematická myse? die?a?a – prebúdza sa v období, kedy d. za?ína strka? veci hocikam), sluchu (zvuk pri páde).

Aktivita: Prestrkávanie slamiek napr. do sytka (s takými otvormi akurát na slamky).

Aktivita: Pinzeta, cestoviny ?ahko uchopite?né pinzetou – preklada? pinzetou z misky do misky.

3. Klieš?ový úchop (palec, ukazovák, prostredník) – dokáže vytvára? len ?udská bytos?! Ak sa prešvihne obdobie klieš?ového úchopu a jeho posil?ovania, die?a môže za?a? veci drža? nevhodne, nežiadúco.      Ak sa rozvíja klieš?ový úchop, d. potom nemá problémi napr. s písaním v škole.

Aktivita: Okolo 11. mes. chce d. chyta? lyži?ku do ruky klieš?ovým úchopom = krátka lyži?ka, aby sa mohlo die?a k?mi? (d. chytí lyži?ku na jej konci klieš?ovým úchopom – tak je to správne, správny nácvik). Toto obdobie je aj obdobím záujmu o chytanie ceruzky (tiež ju prirodzene chytá klieš?ovým úchopom na jej konci, „zhora, zvrchu“ – je to OK).

Aktivita: Puzzle s úchytkami

Aktivita: Krabica od bonboniéry – do nieko?kých polí?ok da? napr. fazu?ky, ukáza? die?a?u prenos fazu?ky klieš?ovým úchopom...“pozri prenesieme fazu?ku do vo?nej jamky...pridáš sa?“ (die?a musíme k ?innostiam namotivova?, prebudi? záujem...)

Aktivita: Kliešte na zákusky, misky, molitanové kúsky (hranole, kruhy, štvorce...) – vysvetli? a ukáza? die?a?u o ?o ide – „Toto sú kliešte, takto sa otvárajú a zatvárajú. Budeme klieš?ami prenáša? molitanové hranole z jednej misky do druhej“. Variácia: pod?a smerov, kt. d. zvláda môžeme da? misky do poli?iek a precvi?ova? tak smer zhora-dole a pod.

Aktivita: 3 až 4 roky veku d. – zažeh?ovacie podložky s gorálkami Ikea – die?a klieš?ovým úchopom ukladá gorálky na podložku do obrázka pod?a svojej fantázie a ten sa dá následne zažehli? a ?alej využi? – rozvoj klieš. úchopu = rozvoj centra písania, estetiky...

Die?a a smery (roviny)

Prvá rovina pre die?a je vertikálna (preto ukladá kocky, poháriky a pod. na seba).

Druhá rovina pre die?a je v smere od seba k sebe.

Tretia rovina pre die?a je z ?ava do prava (z prava do ?ava) – naj?ažšie smery pre die?a.

Test, ?i je d. zrelé do 1. triedy – testuje sa, ?i d. ovláda od seba k sebe, zhora-dole, z ?ava do prava...

Dosplelý si všíma detaily a pomáha die?a?u rozvíja? sa.

Základný krok: rovnaká situácia z dvoch strán (z oboch strán), t. j. rovnaké misky, hrn?eky z oboch strán. Neskôr náro?nos? aktivity stup?ujeme – z jednej strany vä?šia miska, z druhej strany menšia miska, viac misiek, misky z rôznych matierálov a pod... Alebo z jednej strany naplnený „?ajní?ek“, ktorý sa die?a u?í uchopova?, zdvíha? a lia? z neho (najskôr nie?o drobné, neskôr vodu) do misky, rôznych misiek a pod. Najskôr die?a prekladá celými rukami, potom pinzetovým a klieš?ovým úchopom, neskôr nástrojmi...

Aktivita: Ukladanie vecí v rôznych smeroch, d. sa hrá, my pomenujeme ako sa daná vec volá a ?o d. robí (alebo ukazujeme a pomenuvávame) – napr. „dávaš kocku od seba k sebe“, „prekladáš knihu z hora nadol“ a pod.

Lyži?ka, nabera?ka, 2 rovnaké misky – nabera?, preklada?, lyži?kova? – rozvoj úchopov, strán, matematickej mysle (naberieme do štvr?ky misky, pohárika, potom do polovice, naplníme celý pohárik, misku... – rôzne variácie, stupne náro?nosti aktivít).

Vyššia úrove?: na jednej strane 1 ve?ká miska, na druhej strane tácky 2 menšie, 3 menšie, max. 5 misiek = vytvorenie nie symetrických strán (to je už pre d. ?ažšia úrove?) – neplní, neprekladá z misky do misky, ale z misky do rôznych misiek, ktoré môže plni? rovnako alebo rôzne.  Misky môžu by? z rôznych materiálov – vydávajú rôzne zvuky. Rozvoj matematickej mysle: napr. „Naberieme do tejto misky jednu lyži?ku, aj do druhej dáme jednu lyži?ku, i sem dáme jednu...každému spravodlivo, rovnako“ = 1. delenie die?a?a.

SLUŠNÉ SPRÁVANIE

Prosím a ?akujem, s rados?ou, pozdravy, podanie si rúk, predstavenie sa, ospravedlnenie sa, ako nevyrušova? ostatných, ako a kedy vyruši?, návšteva – ako pozva?, ako ponúknu? sedenie, prípadne uvo?ni? miesto, ako pozva? ?alej, ponúkanie jedla, nápojov, podávanie ?aju...

Vyrušenie – dohoda: „Ke? mi chceš nie?o poveda? a ja sa rozprávam, prídi ku mne, dotkni sa ma a ja si budem pamäta?, že mi chceš nie?o poveda?“. To isté platí od nás k die?a?u – ke? sa budú deti hra?, prídem, poviem, že ke? sa deti dohráte, chcem vám nie?o poveda?... Tak ako chcem, aby die?a pristupovalo ku mne, pristupujem aj ja k die?a?u.

Zdroj: Informácie z Kurzov Montessori pod vedením pani MVDr. Evy Štarkovej spracovala Mgr. Janka Fillová